Slovak Czech English German Polish

Piatok, 27. februára 2004

Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí: obnovujú sa každého rána. Chrám – miesto, kde môže, ale nemusí prebývať Hospodin. Chrám Boží je miesto, kde zvláštnym spôsobom prežívame Božiu blízkosť. Jeho Slovo a sviatosti, zhromaždenie ľudí veriacich v Neho – to sú znaky Božej prítomnosti v chráme. Božia prítomnosť v chráme však nie je samozrejmosťou. Šalamún postavil nádherný chrám. Ľud pod jeho vedením tejto stavbe obetoval tie najcennejšie výtvory prírody a rúk. A predsa čítame: “ak budeš chodiť v mojich ustanoveniach a v mojich právnych príkazoch, budem prebývať uprostred Izraelcov...” Hospodinova prítomnosť sa neviaže na vznešenosť stavby, ani na krásu ľudských slov, ale na úprimnosť a čistotu ľudských sŕdc. Chrám je miesto, kde Hospodin môže, ale nemusí prebývať. Preto by sa naše stretnutia v chrámoch, či kdekoľvek inde, nikdy nemali začínať bez pokornej prosby o to, aby nás Pán Ježiš očistil od našich hriechov. Tie nás totiž oddeľujú od Pána Boha a znemožňujú nám prežívať pravé spoločenstvo s Ním.