Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 29. februára 2004

Oči Hospodinove prehliadajú celú zem, aby ukázal svoju moc tým, čo majú voči Nemu úprimné srdce. Veľkňaz bez chrámu; On sám je chrámom. Veľkňaz mal v židovskom náboženstve jedinečnú úlohu. Raz do roka vstupoval za chrámovú oponu a ako jediný z ľudí sa dostával do najtesnejšej blízkosti Božej. So zánikom chrámu v Jeruzaleme zanikla aj funkcia veľkňaza. Veľkňaz bez chrámu nemá zmysel. A predsa o Pánovi Ježišovi čítame, že je “najvyšším Veľkňazom”. Aj dávno po zničení jeruzalemského chrámu zostáva pre nás tým, kto preniká do najtesnejšej Božej blízkosti, aby nás zmieril s Otcom nebeským. Nepotrebuje na to chrám. Sám je totiž chrámom, v ktorom prebýva Hospodin. To povedal “o chráme svojho tela” pred svojim vzkriesením. Do tohto chrámu nás pozýva, aby sme v ňom s dôverou pristupovali k trónu milosti. Toto pozvanie k dôvere je vzácne. V živote sa nám dostáva mnoho pozvaní k dôvere. Ale prežívame aj mnoho sklamaní našej dôvery, s ktorou sa zvykneme obracať na iných. Sklamaná a otrasená dôvera sa ťažko obnovuje. Vyžaduje to opäť len odvahu dôverovať. K takémuto obnoveniu dôvery nás neustále pozýva náš Veľkňaz, Pán Ježiš. Najmä dnes v deň nedeľný.