Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 11. marca 2004

Ty však pre Hospodina zaplesáš, chváliť sa budeš Svätým Izraela. Nadšený zástup. Nemám veľmi rád veľké cirkevné slávnosti a tisícové zástupy. Sú to síce dobré misijné príležitosti, ale často na nich nevzniká viera, ale eufória – nadšenie. Vidíme veľa ľudí, počujeme spev, hudbu, slová a zmocní sa nás citové vzrušenie. Odídeme zo slávnosti, doznie spev i slová, prídu všedné dni, nadšenie opadne, city dostanú iné podnety a všetko ostane po starom. Príde Veľký piatok a zástup, ktorý na Kvetnú nedeľu volal „Hosana“, zrazu volá „ukrižuj Ho“! Nadšenie je dobrá vec, dáva dobré podnety, ale samo osebe nestačí. Viera je o niečom inom. Možno práve preto vedie Ježišova prvá cesta do chrámu, kde si všetko prezerá. Podobne si prezerá naše chrámy a nás v nich. Prezerá si predovšetkým naše srdcia, aby videl, na čom si zakladáme. Skúma našu vieru, či je len chvíľkovým citovým vzplanutím, alebo ozajstným nasledovaním. Či je len záležitosťou Kvetnej nedele, alebo pretrvá cez Veľký piatok až do Veľkonočného rána. Máme radi plné chrámy, vyvoláva to v nás nadšenie. Naopak, poloprázdne chrámy nás skľučujú. Ježiš však buduje našu vieru ako v plných, tak aj v poloprázdnych chrámoch. Až kým neporozumieme, že nejde o nadšené zástupy, ale o náš vzťah k Nemu.