Slovak Czech English German Polish

Streda, 31. marca 2004

Aké sú milé Tvoje príbytky, ó Hospodine mocností! Posledná večera. – Keď počujeme slovo „posledný“, či „posledná“, asi z neho nemáme dobrý pocit. Ak je niekto posledný na pretekoch, tak to nie je žiadna sláva. Ak spomenieme poslednú rozlúčku, ani to nie je žiadna sláva. V tomto slove je kus akejsi nostalgie za tým, čo bolo, ale už je to neodvratne preč. Alebo v ňom cítiť akýsi handicap. Keď jete s niekým poslednýkrát, poslednú večeru na rozlúčku - to je nostalgia. Budete na to spomínať. Urobíte si pár fotografií na rozlúčku. Zapálite si sviečku, zaspomínate si... naposledy... Tak to bolo a tak to je. Tak to bolo asi aj v tej vrchnej dvorane, kde Pán večeral s učeníkmi. A predsa tam Pán jasne povedal: “...to čiňte na moju pamiatku”. Takže nemôže to byť naposledy. Nie je to naposledy – je to aj dnes tu. On je dnes tu. Vo viere môžeš stolovať spolu s Ním. Pevne verím, že na tom máš podiel.