Slovak Czech English German Polish

Sobota, 03. apríla 2004

Či môže byť človek spravodlivý pred Bohom, a či je muž čistý pred svojím Tvorcom? Keď prídu problémy. – Keď išlo do tuhého, tí čo pospali, utiekli. Kým je pohodička, tak to ujde. To sme OK. Keď ide do tuhého, tak sa ničoho nehanbíme, naša nahota vyjde navrch. Možno je tu ešte jedna možnosť ako nestratiť tvár. Byť tam, kde ide do tuhého aspoň zďaleka. To by sme mohli zvládnuť. Ale tu sa nedá byť zďaleka. Buď si blízko alebo nijako. Buď si blízko alebo zaspieva kohút... A znovu sú tu tí, ktorí stoja za všetkým. Oni sa vždy všetci zídu, lebo ide o chúlostivú vec. O zodpovednosť. Kto ju vezme na seba? Nikto. Tak potom bude najlepšie, ak sa tam namočia všetci – ako kolektív. To urobili. A namočili do toho za nejaké strieborniaky aj iných, vraj svedkov. Všetko to malo punc pobožnosti. Pravovernosti... Ide predsa o Božiu česť! To je dojemné – veľkňaz si trhá rúcho... Kto vie koľko stálo? A keď si už urobil toľko škody, tak toho buriča a rúhača, nech aspoň poriadne vyzauškujú... Nuž, tak je to. Každá doba má svojho veľkňaza i tých, čo ťa vyzauškujú... nezabudni na to...