Slovak Czech English German Polish

Sobota, 10. apríla 2004

Povstaň, ó Bože, súď zem, lebo Tvojím vlastníctvom sú všetky národy. Ježiš v hrobe a v srdci. Od chvíle, keď Pán Ježiš dokonal dielo záchrany na kríži, Pán Boh dával jasne najavo, že došlo k najväčšiemu zločinu ľudstva (roztrhnutie chrámovej opony, zemetrasenie, praskanie skál, otváranie hrobov...). Takéto “zvonenie” nebolo pri skonaní žiadneho človeka. Tieto divy pokračovali aj pri pohrebe. Telá ukrižovaných bývali zahrabávané na potupnom mieste v údolí Hinnom. O dôstojné pochovanie tela Pána Ježiša sa postarali vznešení mužovia a členovia židovskej rady Jozef z Arimatie a Nikodém. Jozef očakával kráľovstvo Božie, preto smelo predstúpil pred Piláta a prosil o Ježišovo telo. Jozef kúpil plátno, pripravil nový hrob a zabezpečil ho kameňom. Je zrejmé, že pozostatky Spasiteľa ležali v Jozefovom hrobe, ale živý Spasiteľ prebýval v jeho srdci. “Keby ste kedykoľvek pred mojím obrátením zaklopali na moje srdce, odpovedal by som: nikto iný – len Martin Luther tu býva. Keby ste zaklopali dnes: Martin Luther tu už nebýva. Býva tu Ježiš Kristus.”