Slovak Czech English German Polish

Utorok, 13. apríla 2004

Dielu svojich rúk už nepovieme: Bože náš! Čas skúšok. To znie až absurdne! Mám sa radovať v časoch pokúšania a sú-ženia? Dá sa to vôbec? Keď mi je najhoršie, keď strácam silu v nejakom zápase, chorobe či kontrolu nad vecami okolo seba? Práve vtedy sa testuje skutočnosť mojej viery. Na čom stojí a kde má prameň? Je skutočná alebo len teoretická? Myslím si, že my, veriaci, máme tendenciu používať vieru ako barličku, o ktorú sa oprieme, keď je najhoršie. Pohotovosť, rezervu v prípade problémov. Dovtedy máme veci sami pod kontrolou. Nepotrebujeme, aby ich s nami kontroloval niekto iný. Až keď sa nám nejako vymknú spod kontroly stlačíme tlačítko VIERY. Začneme volať: Pane pomôž, lekári sú bezradní, mám finančné problémy, manželstvo sa mi rúca... a iné núdzové volania. Naša predstava je taká, že Boh rýchlo nechá svoju prácu tak a pribehne k nám ako záchranná služba! Môže sa nás pokojne spýtať: „Prečo ste ma nevolali skôr?“ Asi preto nebeský Pán dopúšťa skúšky, vediac, že bez nich by sa naša viera neočisťovala od zbytočných a prázdnych ľudských podporných prostriedkov. Stavali by sme okolo svojho domu plno lešení, všeličo by sme maskovali a prevracali naruby. Preto prichádzajú víchrice života a po nich zostane v nás i okolo nás iba to, čo stojí pevne na kamennom základe. Všetko ostatné v tom uragáne zmizne a my máme v hodnotách hneď lepší prehľad. Niekedy trpím slepotou. Nevidím veci, hodnoty a najmä vzťahy, ktoré budú vo večnosti, pre veci a hodnoty, ktoré sú na tomto svete a tu aj zostanú. Tým posledným testom pravých hodnôt však bude príchod Pána Ježiša druhýkrát na túto zem. Vtedy každý spozná, do čoho vlastne investoval. Aby nebolo neskoro, už dnes rozsudzujme svoje životy! Žime pre vzťahy lásky, nie pre veci a vecičky! On nás volá do kráľovstva vzťahov, kde vládne láska.