Slovak Czech English German Polish

Streda, 14. apríla 2004

Od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu. A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! Myseľ je vestibul železničnej stanice! Technický vynález prenosu obrazu a zvuku na veľké vzdialenosti nazvaný televízia a nový informačný fenomén INTERNET spôsobili, že obyčajný človek sa môže každý deň kedykoľvek poprechádzať po šírom svete a všeličo vidieť a spoznať. Ponuka je stále bohatšia a je ťažké vybrať si. Informácie, zábava, šport, násilie, vojny, erotika, milionár...! Mňa však zaujíma, čo to všetko robí s našou mysľou? Myslím, že to v nej môže vyzerať ako na železničnej stanici. Jedným vchodom dnu - druhým von. Najviac je to poznať na mladej generácii. Tisíce povrchných informácií, žiadna dôležitá, ktorá by prípadne mohla “pohnúť” ich životom. Dnešný text mi však hovorí, že si mám opásať myseľ a byť dokonale triezvy. Moja myseľ je rozhodujúcim miestom môjho ja. Ak sa nepretržite plní prázdnymi, zábavnými, nemravnými a, povedzme, jemne erotickými porciami tohto gulášu - podobá sa na odpadkovú nádobu, smetný kôš. Ja dnes televíziu vnímam ako rodinného nepriateľa č. 1. - namiesto vzťahov medzi členmi v rodine dnes pestujeme vzťah k svietiacej posvätnej skrinke. Koľko času jej dnes vydelí priemerná ľudská rodina? Dlho do sobotnej noci si dávame porciu za porciou prázdnej zábavy a vzrušenia a potom v nedeľu ráno na bohoslužbách spokojne predriememe kázeň. Pre Slovo Boha už nemá naša myseľ miesto. Je tam toho všetkého dosť! A naša svätosť zaostáva. Treba to zmeniť. S Bohom sa neradno zahrávať. “Buďte svätí - lebo ja som svätý”. Svätými nás urobí Jeho Slovo, modlitby a život v spoločenstve. Prosím vás, len nie jednu hodinu týždenne! Každodenne! Boh Vám v tom pomáhaj!