Slovak Czech English German Polish

Sobota, 17. apríla 2004

Aj na chodníku Tvojich súdov na Teba čakáme, ó, Hospodine. Azylový dom, nemocnica, či letisko. Keď sme boli pred dvoma rokmi v Anglicku, mladí, neveriaci ľudia sa pýtali: Načo je tu cirkev? Akú úlohu vlastne spĺňa? Čo máme z ľudí, ktorí deň, čo deň plnia kostoly? V čom sú viditeľne užitoční? „Stavajte duchovný dom, buďte mi sluhami. Šírte svätosť, soľte, svieťte a privádzajte ku mne ľudí.“ Pán Ježiš ústami apoštola hovorí: potrebujem na zemi vaše duchovné domy. Tu sa na chvíľu zastavme. V našej krajine každým dňom narastá počet bezdomovcov. Najhoršie na ich živote nie je to, že stratili strechu nad hlavou. Oni totiž oveľa skôr stratili niečo vzácnejšie. Niekoho, komu by na nich záležalo, kto by ich mal rád za každých okolností. Niekoho “blížneho”... a potom to už išlo “dole vodou”. Narastá počet “bezvzťahovcov” - ľudí, ktorí nemajú žiadne vzťahy priateľstva, dôvery a lásky. Psychológovia nestačia a ani nevedia poradiť, čo s tým. Vo veľkomestách západného sveta žije 52 percent ľudí osamote! Svet vzťahov sa rapídne rozpadáva: manželstvá, rodiny, štáty, OSN. Svet bez Boha stráca zmysel. Máme peniaze, technológie, suroviny - no nemáme patent na lásku. Copyright totiž vlastní Pán všetkého tvorstva. A spolu s ním tiež cirkev - veď On je jej hlavou! A tu niekde tkvie tajomstvo existencie cirkvi. Ukázať svetu Božiu rodinu, ktorá je spravovaná láskou, ktorá hľadá dobro druhého. Preto, budujte sa ako živé kamene, budujte duchovný dom cirkvi, nech v ňom nájdu miesto prechodného pobytu všetci pozemskí bezdomovci a „bezvzťahovci“! Vysielajme dnes naše modlitby k Pánovi za duchovné domy našich cirkevných zborov!