Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 18. apríla 2004

Ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom. Nový rod. Raz ktosi zazvonil pri vchode do rodinného domu. Domáci otvoril a počul hlas hosťa stojaceho pri dverách. “Chcem bývať v tomto dome, páči sa mi, má veľkú záhradu a slnečnú terasu”. “To nie je možné!” - povedal domáci. “V tomto dome býva moja rodina. Ja, moja manželka a moje deti”. Predstava mnohých ľudí je, že budú bývať v nebi preto, že sa pre to rozhodli. Možno si predstavujú, že po smrti sa postavia pred nebeskú bránu a povedia: “Tak, som tu, tu chcem bývať”! Už v úvodnom pozdrave dnešného textu apoštol Peter pripomína svojim bratom základnú pravdu: Ste znovuzrodení! Znovu - nejde o ten prvý zrod - telesné narodenie. To má jedinú prognózu: telesnú smrť. Peter hovorí o znovu narodení z Ducha Božieho. Zrod prichádza v momente vstupu večného Ducha Božieho do srdca ktoréhokoľvek človeka. Do Božej rodiny môžete patriť, len vtedy, ak je nebeský Otec vaším vlastným otcom. Vtedy máte garantované miesto v nebeskom dome. Vtedy nám je darovaný najväčší nebeský dar: neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ťažko si to predstaviť! Pán však v prirovnaniach hovorí o niečom, čo sa nedá porušiť, zničiť, zbúrať. O živote, ktorý bude bezo škvŕn, ktoré špinia našu ľudskosť a o nikdy nevädnúcej kráse tých najkrajších kvetín, alebo aj ľudských tvári, charakterov, ktoré neskriví kŕč hriechu. To všetko je pre Teba a pre mňa odložené v nebesiach. Chcem to mať. A čo Ty?