Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 19. apríla 2004

Iste je blízka Jeho spása tým, čo sa ho boja. Milosť a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. O najvyššej vrchnosti. V jednom veľkom meste som na najvyššom poschodí budovy videl cez sklenenú stenu kreslo šéfa. Architekt to naprojektoval tak, aby aj z ulice mohol každý vidieť, kto v tomto komplexe budov rozkazuje všetkým podriadeným. Tak som tam chvíľu stál a rozmýšľal, či je ten šéf skutočne všemocný. Predstavil som si, že jedného rána zdvihne telefón a v ňom sa ozve iba chrapot, bude chcieť prejsť k sekretárke, ale automatické dvere sa zaseknú, v tom niečo zabliká a vypadne elektrický prúd, klimatizácia... Jednoducho vypadne “systém” a  šéf nemôže šéfovať, lebo je závislý od systému, ktorý je nad ním a nevie ho ovládať. V liste Rímskym 13,1 je jasne napísané, že každá vrchnosť je daná od Boha. Dobrá aj zlá. A keď si zlá vrchnosť neuvedomuje, že ten “systém” nad ňou je Boh, ktorý jej umožňuje vládnuť a káže nám urobiť niečo proti nášmu svedomiu, potom poslúchneme ”viac Boha ako ľudí” (ap. Peter v Skutkoch 4,19) a rešpektujeme túto vrchnosť tak, že ideme hoc aj do väzenia a to bez horkosti a hnevu. Škoda len, že to mnohí za “totality” takto nechápali.