Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 25. apríla 2004

Ó Hospodine, Ty si môj Boh, budem Ťa vyvyšovať a oslavovať Tvoje meno, lebo si uskutočnil predivné plány. Jeho krvavé rany vás uzdravili. Čítal som o situácii v čakárni u lekára, kde vládla dusná atmosféra, lebo lekár neprichádzal. Sestrička vykukla z ordinácie a oznámila, že asi príde náhrada. Pacienti sa rozprávali o chorobách, liekoch, aj o ich lekárovi. V tom sa nejaký mladý muž hrnie dopredu. Všetci ho hnali preč, len nech čaká v rade a vôbec ho nechceli pustiť k slovu. Ešte raz sa pokúsil ohradiť, niečo chcel povedať, ale zahnali ho dozadu. Tam si otvoril knihu a čítal si. Za hodnú chvíľu nazrela sestrička do čakárne a prekvapená volá smerom k mladému mužovi: ”Pán doktor, čo tu robíte? Veď už 2 hodiny na vás čakáme.” “Rád by som bol šiel, ale nepustili ma ani k slovu, nie to do ordinácie”, hovorí mladý muž. Mne to niekedy pripadá ako v kostole, keď všetci o Ježišovi spievajú, počúvajú a hovoria o Ňom, ale k telu si Ho nikto nechce pripustiť, aby nám vyoperoval to staré kamenné srdce a dal nám nové srdce, nového ducha a nový život. Liek, ktorý máš na nočnom stolíku, môže vyzerať celkom pekne. Farba a tvar sa ti tak zapáčia, že zložíš na liek peknú báseň a na báseň peknú melódiu. Lenže, ak nebudeš liek užívať v pravidelných intervaloch, tak zomrieš. Presne tak je to s Pánom Ježišom. Tvoj život a tvoja budúcnosť nezáleží od toho, koľko o Ňom vieš, ale či s Ním žiješ. Situácia z čakárne je veľmi podobná aj zboru v Laodicei, kde je Pán Ježiš mimo, a šancu večerať s Ním dáva tým, ktorí Mu otvoria svoje srdce: “Hľa, stojím pri dverách a klopem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu a budem večerať s ním a on so mnou” (Zjavenie Jána 3,20). Urob to aj ty, ešte kým si tu, v čase milosti. Ver mi, že nebudeš ľutovať.