Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 29. apríla 2004

Všetci smädní, poďte k vode! Prečo sa chrániť izolovanosti? V prírode dravce útočia spravidla na mladé, choré alebo osamelé tvory. Diabol, ktorého náš text prirovnáva k levovi, ohrozuje práve tých, čo podceňujú hriech, ktorí si myslia, že už vo viere čosi dosiahli, a pritom sú v nej mláďatami – nováčikmi; číha však i na tých, ktorí sú izolovaní od spoločenstva. Zrejme nie náhodne píše apoštol o pôsobení diabla po napomenutiach pre rôzne generácie (1.Petra 5,1.5). Sme za seba zodpovední. Máme byť strážcami svojich bratov a sestier. Nepokora a roztrieštenosť, podceňovanie iných či sebapreceňovanie, ako aj falošný pocit, že si vystačíme sami, zvyšuje diablove šance. Keďže hľadá korisť ako revúci lev, nezostaňme osamelí! Chráňme sa izolovanosti a hľadajme oporu u bratov a sestier! Kresťanstvo nie je jazdou pre osamelých jazdcov. Nestriasajme zo seba zodpovednosť za druhých, ani nepovedzme: Čo iných do nás?... Ak klesne jedno z Božích detí, jeho hriech oslabuje i ostatné. Naproti tomu správy o vernosti iných kresťanov žijúcich za ťažkých okolností, sú posilnením aj pre nás. Aj to najťažšie trápenie trvá - v porovnaní s večnosťou - len chvíľu (v. 10). Zotrvávajme teda v Božej milosti a žime svoju vieru v zodpovednosti, že náš príklad posiľňuje, alebo náš pád oslabuje aj ďalších.