Slovak Czech English German Polish

Piatok, 30. apríla 2004

A Boh riekol: Osobne pôjdem pred tebou a dovediem ťa k odpočinku. K čomu máme smerovať? – K láske z čistého srdca, z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery. K snaženiu žiť pravdivo, k takému počínaniu, v akom by sme sa chceli nájsť, keď sa postavíme pred Boha. On nás nebude posudzovať podľa zovňajšku, reči a podľa toho, ako sa vieme s inými dohadovať o ťažko riešiteľných témach. Pán Boh nám hľadí do srdca. Zaujíma Ho, či sa usilujeme zachovávať si čisté srdce, dobré svedomie a či je naša viera úprimná. Nepodceňujeme dobré, zdravé učenie (ani apoštol Pavol to nerobil). Zdravé učenie však nesúvisí výlučne s dogmatickou správnosťou. Súvisí s praktickým životom, s morálkou a mravnosťou (v. 9-10). Kto do viery primiešava svetské spôsoby, kto ctí Pána Boha iba ústami, ale nedokazuje to v praktickom konaní, toho láska nie je z čistého srdca, z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery. Niekto trefne riekol, že kresťanmi môžeme byť len na plný úväzok. Bez polovičatosti. Kresťania na polovičný, či čiastkový úväzok nejestvujú. Kto si myslí, že áno, toho láska nie je z čistého srdca, z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery. Práve k nej - k láske z čistého srdca, z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery - sme však povolaní smerovať.