Slovak Czech English German Polish

Utorok, 11. mája 2004

Pokoj ustanovím za tvoju vrchnosť a spravodlivosť za tvojho dozorcu. Úcta a poriadok – predpoklady napredovania. Ľudia vo vedení sú vždy vystavovaní kritike zdola. Kritika však nemá vždy svoje opodstatnenie. Niekedy je jej motívom kariérizmus, nadutosť, iný uhol pohľadu (bez nadhľadu), neomylnosť kritizujúceho supermana atď. Voči takýmto kritikám nie sme imúnni ani v cirkvi. Slová “arogantný biskup, nanič farár, nemožný presbyter” sú toho verným dôkazom na všetkých úrovniach riadenia cirkvi. Počuť ich nielen od cirkvi odrodilých ľudí, ale najmä od duchovne sa angažujúcich. Apoštol Pavol nechce svojimi príkazmi, ktoré adresuje Timoteovi, budovať riadiacim zložkám cirkvi “poslaneckú imunitu”, ale vie, že pri riadení sa nedá vyhovieť predstavám všetkých. Vie aj to, že tam, kde sa vytratila úcta voči predstaveným, sa otvára široký priestor pre nekonštruktívnu kritiku ľudí, ktorí si myslia, že majú “patent na rozum”. Úcta voči predstaveným neznamená kult úradu. Pavol učí Timotea zaviesť poriadok nekompromisne, ak sa kritika opiera o preskúmanú objektívnu skutočnosť (v. 20). Pavol podnecuje k tomu, aby všetkých kresťanov v ich práci v cirkvi viedla osobná zodpovednosť za Kristovo dielo pred Tým, ktorý v deň súdu všetko preskúma (v.22-25). On vie, že neúcta a neporiadok sú pri napredovaní cirkvi obrovskou brzdou, lebo vedú k anarchii. Pokúsme sa aj my vymeniť nekonštruktívnu kritiku a nadávky za úctu a modlitby za tých, ktorí sa v riadení namáhajú!