Slovak Czech English German Polish

Sobota, 05. júna 2004

Zo Siona, z dokonalej krásy, skvie sa Boh. Prichádza Boh náš, nemlčí. Všimli ste si, ako uvažujú deti? Učia sa pravidlám života. V škôlke sa dozvedia, že cez cestu sa prechádza na zelenú a hneď tým zaplnia svoju myseľ. Nechápu síce, prečo červená znamená “stoj”, ale pred križovatkou zdvihnú prst a mamičke povedia: “Teraz musíme stáť, kým nebude svietiť zelený panáčik!” Vedia, čo sa má, veria, že existujú jasné poučky, ktorými sa riadi život. To je detské myslenie. Je dobré, pretože malý človiečik sa pomocou neho dožije dospelosti. Nestačí však na celý život, pretože občas prichádzajú situácie, na ktoré nemáme naučené pravidlo. Vtedy musíme chápať podstatu a rozhodnúť sa rozumom i citom. Postupne zisťujeme, že pravidlá nie sú všemocné a niekedy musia ustúpiť. Napríklad sanitka s “húkačkou” môže ísť aj na červenú, aby zachránila ľudský život. Znakom dospelosti je, že síce máme viac poznania, ale čoraz viac si uvedomujeme, že je hmlisté a naše poučky majú svoje obmedzenia. Naučili sme sa ich, ale chápeme, že neobsiahnu celý život. Najväčší prelom v živote človeka je však láska. Aj do nej si spočiatku prinášame detské myslenie a v časopisoch hľadáme technologické postupy, ako nájsť a získať tú pravú, či toho pravého. Pripravujeme si rôzne kritériá, ako má vyzerať, ako sa má správať, ako má reagovať náš budúci partner. Vytvoríme si v hlave akýsi ideál - idol, ktorý by naplnil naše potreby a požiadavky. Lenže potom príde skutočný, živý človek a ak máme srdce otvorené, pochopíme, že je čas rozhodnúť sa medzi modlou a bytosťou, ktorá aj cíti. Žiaden človek nenaplní všetky naše požiadavky, ale na rozdiel od vysneného ideálu do života prinesie čosi nové – lásku, vzájomnú zodpovednosť, odpustenie, skutočnú školu života. Napriek tomu, že hrozia búrky a nezhody, dospelý človek má silu a odvahu zanechať mŕtve bezpečie ideálu a zodpovedne budovať manželstvo. Ani vzťah s Bohom nie je iný. Spočiatku sa naučíme zopár múdrych poučiek, že v nedeľu netreba pracovať, ale ísť do kostola, naučíme sa čítať modlitby, ktoré ktosi napísal, naučíme sa ďalšie dobré a užitočné veci. Lenže aj duchovne treba dospieť. Pozrieť sa skrze Bibliu “Bohu do očí” a pochopiť, že k Nemu musíme prísť osobne. Napriek tomu, že ani Stvoriteľ nespĺňa naše požiadavky na ideálneho partnera. Napriek tomu, že pri budovaní tohto vzťahu budeme musieť zmeniť niečo v sebe a niečoho sa vzdať. Na ceste za nekonečnou láskou sú však všetky obete malé. Najmä, ak tú najťažšiu z nich už priniesol Boží Syn.