Slovak Czech English German Polish

Piatok, 11. júna 2004

Riekol som: Vyznám Hospodinovi svoje priestupky! A Ty si odpustil vinu môjho hriechu. Argumenty. Veriaci v Korinte žili uprostred gréckej kultúry, ktorá neverila vo vzkriesenie tela. Posmrtný život sa podľa tejto kultúry a filozofie týkal iba duše. A toto myslenie značne ovplyvňovalo aj myslenie a vieru korintských kresťanov, ktorí mali ťažkosti s vierou vo vzkriesenie, ako to vyznávame z Písma Svätého v Kréde: „Verím... v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný.“ Vzkriesenie Ježiša Krista je jadrom našej viery. Je nám ubezpečením, že hovoril pravdu a že je skutočne Boh. Vzkriesením nadobudla Jeho smrť za naše hriechy platnosť a nám môže byť odpustené. Vďaka tejto skutočnosti Ježiš žije a prihovára sa za nás. Jeho zmŕtvychvstanie a víťazstvo nad smrťou je nám zárukou, že aj my vstaneme z mŕtvych. Ježiš nám teda otvára budúcnosť, ktorá presahuje pomery tohto pozemského života. Očakávame nové nebo a novú zem, kde prebýva spravodlivosť. Ale ak sa sami vzdáme tejto nádeje, potom sme na tom horšie, ako svet, ktorý neverí. Svet nemá nádej na večný život, lebo si k tejto nádeji neverou zavrel dvere. Ale ak nám tieto dvere viera vo vzkriesenie a večný život otvorila, a predsa sa jej vzdáme, sme na tom tak, ako boháč, ktorý stratil majetok a je na tom horšie ako ten, kto nikdy majetok nemal. Ježiš nám na tomto svete dáva mnoho krásneho, ale bez budúceho života je to iba zlomok, ktorý by z nás robil chudákov. Svet by potom mal aspoň tento život, ale veriaci ani tento, ani budúci. Modlime sa, aby naša viera nebola ovplyvňovaná myslením tohto sveta tak, ako to bolo u korintských a ako sa to aj dnes mnohokrát stáva. Prosme Pána Boha o to, aby nás viera vo vzkriesenie a v život večný posilňovala v životných zápasoch, ktoré v tomto svete prežívame!