Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 04. júla 2004

Ja, Hospodin, som sa nezmenil. Nesúďme, aby sme neboli súdení. Učili sme sa, že človek je tvor spoločenský. Toto poznanie vychádza už z Božieho diela stvorenia, lebo Boh nechcel, aby bol človek sám. Keď však človek začal žiť v spoločenstve iných ľudí, začal si ich všímať, mať o nich svoju mienku a hovoriť o nich aj pred ostatnými. Ak sa mu niektorí z ľudí v niečom nepozdávali, chcel, aby sa tak nepáčili aj iným. A aby toto dosiahol, začal ich ohovárať, nepravdivo posudzovať. Samozrejme, že toto nie je naše poslanie, ani naše určenie. Každý máme svoje vlastné problémy, a ťažkosti života. Veď naviac za všetko svoje počínanie, za každé slovo, za každý svoj skutok, dokonca aj za každú svoju myšlienku, budeme pred Bohom vydávať počet. Raz sa budeme musieť pred Bohom za všetko zodpovedať. Apoštol Pavol, keď sa veľmi ostro stavia proti posudzovaniu iného človeka, upozorňuje v našom texte práve na toto a upozorňuje nás na to, že každého z nás má právo súdiť len Boh. Ak máme byť v niečom prínosom v ľudskom spoločenstve ako kresťania, tak by sme mali začať s praktickým prejavom vo svojom živote. Vyhýbať sa posudzovaniu a naopak miesto ohovárania a posudzovania by v našom prejave života mala víťaziť láska, ako náš poznávací znak, že patríme Kristovi. Tak ako to žiada od nás Pán Ježiš Kristus: “Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať”(Ján 13,35).