Slovak Czech English German Polish

Streda, 14. júla 2004

Národy, ktoré ostanú okolo vás, poznajú, že ja, Hospodin, som zbúrané vystaval a spustošené vysadil. Čo očakáva náš Boh? Keď nám niekto niečo daruje, považujeme za slušné poďakovať sa za dar. Je však nepochopiteľné, že vo vzťahu k Bohu túto základnú slušnosť nepraktizujeme. Koľko nevďaku musel Boh trpieť zo strany Izraelcov? Koľko dobrého im preukázal a oni Ho tak často zrádzali a odchádzali od Neho? Ako je to s nami? Neobviňujme z nevďaku len Izraelcov, ale pozrime sa na seba. Pán Boh nám dáva toľko vzácnych darov! Dal nám aj ten najvzácnejší dar – svojho Syna. A my? Ďakujeme Mu zaň? Nežijeme často tak, akoby Pán Ježiš ani neexistoval? Naše „ďakujem“ sa môže prejaviť predovšetkým v plnení Božích požiadaviek, ktoré sa spomínajú v dnešnom texte: „Zachovávajme právo, milujme láskavosť a v pokore kráčajme so svojím Bohom“! Budeme týmto spôsobom Pánu Bohu ďakovať?