Slovak Czech English German Polish

Utorok, 20. júla 2004

Veľké, až nevyspytateľné veci činí (Boh), i bezpočetné divy. Máme byť učeníkmi? “Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás...” (Ján 15,16). Aj nás si Pán Ježiš vyvolil a povolal. My sme iba reagovali, odpovedali ako jeho učeníci. Táto krátka správa o ustanovení dvanástich je viac, ako obyčajná správa. Poukazuje na dôvod, zmysel ustanovenia: 1. aby boli s Ním. Význam je dvojaký: a) učeníci sa nemali iba niečo naučiť, ale stať sa podobnými Pánovi. On im odovzdával Evanjelium nie ako učebnú látku, ale ako spôsob života (tzv. učeníctvo). To im prikázal konať aj v misijnom príkaze: „Choďte teda, čiňte mi učeníkmi...“ (Matúš 28,19). b) Aj Pán Ježiš “potreboval” spoločenstvo. Nech by si bol akokoľvek duchovný, na akomkoľvek poste – potrebuješ spoločenstvo. Aj apoštol Pavol mal vždy pri sebe niekoho, nikdy nebol sám. 2. Poslal ich kázať. Aj pri tomto je dvojaký význam: a) On nemohol ísť všade; b) čo sa učeníci naučili, mali odovzdávať ďalej. Nikto nie je povolaný na to, aby bol iba “prijímateľom”, poslucháčom. Máme prijímať Božiu milosť, Jeho slovo, ale aj ju ďalej odovzdávať. Staňme sa dnes aj my kanálmi, cez ktoré prúdi Božia milosť. Pán chce použiť aj nás. Preto aj nás povolal.