Slovak Czech English German Polish

Streda, 21. júla 2004

Preto Ťa budem oslavovať medzi národmi a ospevovať Tvoje meno, Hospodine. Rúhanie Duchu Svätému. Veľmi vážna téma, lebo Pán Ježiš vyhlásil, že kto by tak činil, nemá odpustenia naveky (v. 29). Nejedného z nás pri čítaní tejto pasáže napadla otázka: neplatí to o mne? Diabol je otcom lži (Ján 8,44) a  mnohým sa mu podarilo nahovoriť, že pre nich niet odpustenia. Poukázal im na toto slovo (+ iné miesta) – veď je to čierne na bielom priamo v Biblii! Lenže z pokúšania Pána Ježiša na púšti vieme, že diabol veľmi rád a často prekrúca a zneužíva Božie slovo. Reformačná zásada hovorí, že Písmo musíme vykladať Písmom. V kontexte slov o rúhaní proti Duchu Svätému čítame o zákonníkoch, ktorí tvrdili, že Ježiš má nečistého ducha a preto robí divy a zázraky. Oni poznali zákon a predpovede o Mesiášovi najlepšie zo všetkých židov. Mali rozpracovaný celý systém tzv. mesiášskych zázrakov, ktoré bude konať Mesiáš, keď príde. Keď Pán Ježiš vystúpil, neušlo im, že začal napĺňať starozmluvné sľuby o Mesiášovi. Nemohli poprieť Jeho zázraky. Museli učiniť rozhodnutie. Oni Ho však nielen odmietli ako Mesiáša, ale vyhlásili Jeho moc za démonskú, diabolskú. Ich situácia bola špecifická: na vlastné oči videli Mesiáša a Jeho zázraky. O nich a o ich rúhaní Ježiš vyhlásil, že im niet odpustenia naveky. Týkalo sa to vyslovene tej generácie, ktorá mala Ježiša pred očami. (Inak by nemohol mať odpustené napríklad ani Saul, neskôr apoštol Pavol, ktorý bol presvedčený, že Ježiš je falošný Mesiáš a preto prenasledoval prvých kresťanov.) Tej generácii bolo dané najviac a preto jej za odmietnutie bol daný najväčší trest. Aj nám bolo mnoho dané. Nezatvárajme si srdcia pred tým, čo nám vyjavil Pán! Čiňme pokánie, dokiaľ máme čas milosti!