Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 22. júla 2004

Bojme sa Hospodina, svojho Boha, ktorý v pravý čas dáva pŕšku, jesenný i jarný dážď, zachováva nám týždne určené na žatvu. Nezostaňme vonku. Ježiša hľadalo a stále hľadá mnoho ľudí. Rovnako to robili aj Jeho príbuzní. Ale s akým motívom? Ak si prečítame verše 20-21, zistíme, že ich motívom nebolo Ježiša počúvať a nasledovať. Chceli Ho zlapať, dohovoriť Mu, veď Ho poznali ako svojho brata, príbuzného! Chceli Ho usmerniť, možno aj odvolať z nastúpenej cesty, podobne ako sa o to neskôr pokúšal aj Peter. Lenže Pán Ježiš nepotreboval ani usmernenie, ani napomenutie, ani rady. Dokonca ani od najbližších. On nepotrebuje naše dobré návrhy, čo by mal robiť. Často aj mnohé naše modlitby sú akoby naše usmernenia Pánovi, čo má robiť. Žiadame Ho, prikazujeme Mu. Problém je v tom, že nie my, ale On je Pán! Nie je dôležité, aby sa konala naša vôľa, ale Jeho. A ak poznáme Božiu vôľu (Božie slovo) a žijeme podľa nej, sme nazvaní Pánovi príbuzní. Takúto výsadu máme, ak činíme Jeho vôľu. Je to pravda aj o mne?