Slovak Czech English German Polish

Utorok, 27. júla 2004

Nescudzoložíš! Úprimnosť počúvania. Mnohí ľudia vnímajú deti ako malých anjelikov s dobrými očami a neodolateľným úsmevom. Áno, malé dieťa má rozhodne bližšie k “an-jelskosti”, ako my, dospelí. Je to preto, že malé deti sú dobré? V škôlke som sledoval rozprávanie štvorročného chlapčeka, ktorý opisoval spôsoby, ktorými trápi svoju mačku. Nebol dobrý a nevinný, ale bol úprimný. Nesnažil sa robiť to, čo bude neskôr praktizovať s väčšinou dospelých – “situačnú diplomaciu”. Hovoriť iba to, čo mi bude vyhovovať. “Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené”. Boh to vie, deti to vedia, iba my starší sa tvárime, že túto biblickú pravdu nejako preľstíme. Boh a deti musia mať smutný úsmev na tvári, keď vidia, ako sa snažíme vlastnými silami, ľudskou múdrosťou, úskokmi a “šikovnosťou” vytvárať dejiny cirkvi na ktorejkoľvek územnej jednotke a pritom zabúdame, že by zároveň mali byť dejinami budovania Božieho kráľovstva. Toto budovanie je založené na Božej milosti a používa sa v ňom evanjeliový jazyk pravdy a lásky. Na Ježišovo upozornenie na potrebu úprimnosti nadväzuje ďalšie, povedzme, zvláštne napomenutie. “Dávajte pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude odmerané...” Ako súvisí to, čo počúvame, s tým, ako hodnotíme svoje okolie, a teda, ako budeme hodnotení aj my sami? Počúvame to, čo rozpráva niekto iný. Čo je pre nás vábivejšie – počúvať senzácie, pikantnosti zo života iných, škandály..., alebo slová o ľudskosti, Božej práci v človeku, “obyčajné” starosti a radosti ľudí okolo...? Ak sa necháme podľa evanjeliovej rovnice viac priťahovať počúvaním nedobrých vecí, aj iní sa nechajú priťahovať počúvaním nedobrých vecí o nás. Naopak, ak sa necháme priťahovať počúvaním dobrých vecí, aj iní sa nechajú priťahovať počúvaním dobrých vecí o nás. Prvá časť dnešného Evanjelia nás pozýva k úprimnosti a druhá k ovládaniu sa. Ako to bude s nami dnes, keď nás budú sledovať Boh, deti a ľudia v okolí?