Slovak Czech English German Polish

Piatok, 30. júla 2004

Niekto dáva priehrštím, a ešte mu pribúda, niekto šetrí viac, ako sa patrí, a má nedostatok. Spiaci Ježiš. Niekedy sa stretávame so situáciou, keď sa nám zdá, akoby Ježiš spal. “Zabudol na nás? Z akéhosi nepochopiteľného dôvodu mlčí? Odvrátil svoju tvár...?” - uvažujeme plní neistoty. Napokon však vždy vyjde slnko a uvedomíme si, že doba skúšky urobila vieru pevnejšou. V dnešnom Evanjeliu však Ježiš spí naozaj. Nehrá spánok, zaspal tak tvrdo, že nevnímal búrku naokolo. Učeníci ho museli zobudiť. Keď utíšil búrku, vyčítal im slabú vieru. Ježiš spal iba chvíľu a viera učeníkov bola nalomená. “Čo ak...?” Aká asi bola ich viera, keď Ježiš “spal” v hrobe? Veril vôbec niekto, keď Ježiša pochovali, že vstane z mŕtvych? Situácia, ktorá sa odohrala na lodi počas búrky i v Jeruzaleme po smrti Ježiša z Nazareta sa už nezopakuje. Oslávený Kristus už nespí, ani nie je uložený v hrobe. Bdie a je živý. Je však zároveň tajomne prítomný v členoch svojej cirkvi i ako spiaci Ježiš. V niektorých ľuďoch Ježiš spí a je potrebné ich zobudiť a v niektorých je už dokonca v hrobe. Verím, že aj v nich vstane z mŕtvych?