Slovak Czech English German Polish

Utorok, 10. augusta 2004

Hospodine, Bože môj, si veľmi veľký! Priodel si sa nádherou a velebou, halíš sa do svetla sťa do rúcha. Si v búrke? Tak vydrž, až kým neuvidíš Pána! Všimni si, že Pán Ježiš svojich učeníkov poslal do búrky! Vedel, že potrebujú ďalšiu lekciu. Dosiaľ Ho počuli hovoriť veľké slová, sledovali, ako pomáha, uzdravuje, kriesi mŕtvych, no musia vedieť, že je Pánom nad celým svetom, nielen nad ľuďmi, ale aj nad prírodou. Aj nás niekedy stavia do člna, aby sme prešli búrkou a v nej Ho spoznali ako svojho Záchrancu. Učeníkom sa zjavil v pravý čas. Veď už boli zmietaní vlnami, plavidlo sa stávalo neovládateľným. Ježiš sa postavil na odpor nebezpečným podmienkam, len aby sa dvanástim priblížil, aby potvrdil, že nejestvujú žiadne okolnosti, v ktorých by On nebol s nimi. My tiež bývame čas od času uprostred svojich búrok. Aj nás vtedy vidí Pán Boh ako Ježiš svojich učeníkov zmietajúcich sa a bojujúcich so živlom. Jemu neprekáža, že je to trebárs o štvrtej v noci a nehovorí si: “Teraz odo mňa nik nemôže nič chcieť!” Nenechal v štichu svojich učeníkov, aj o nás sa chce postarať. Či Ho už vidíme chodiť po vode a potom, či Ho vpustíme do svojej loďky, závisí od nás. Ale búrku utíšiť – to dokáže On, nie my! Už si to spoznal? Ak áno, to znamená, že Pán ťa už poslal do nečasu a aj ťa z neho vyviedol.