Slovak Czech English German Polish

Utorok, 17. augusta 2004

Veď som ti prikázal: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Potrebujeme znamenie? Ježiša môžeme buď prijať a nasledovať, alebo sa s Ním hádať a dožadovať sa nadprirodzeného znamenia. Pre Ježiša znamenia neboli problémom – ako Boží Syn ich mohol urobiť koľko chcel, kedy chcel a aké chcel. Problémom bola neviera a zatvrdilosť srdca zo strany tých, ktorí mali ako prví pred Ním padnúť na kolená a ďakovať Bohu za naplnenie zasľúbení o Mesiášovi. Znamenia sú pre ľudí príťažlivejšie ako poslušné nasledovanie. Aj my sme v pokušení hľadať veci, ktoré nás ohúria, okúzlia, ktoré nám sprostredkujú silné zážitky – či už citové, intelektuálne alebo mystické. Ježiš takéto snahy ľudí hodnotí ako “pokušenie”. On nepodľahol pokušeniu získať si obdiv ľudí zázrakmi na objednávku. My však často bojujeme a prehrávame s pokušením usilovať sa o mimoriadne znamenie, potvrdenie, intenzívny zážitok, ktorý nám má potvrdiť Božiu priazeň a Jeho vôľu pre naše životy. Aj pre nás znejú slová: “Nebude dané znamenie tomuto pokoleniu!” Boh už dal znamenie a ním je KRÍŽ. Ježiš zomierajúci na kríži pre teba a pre mňa je Božím znamením! Nepotrebujeme už nijaké iné. Nech slová apoštola Pavla znejú ako naše osobné vyznanie: “Lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vidieť nič iné, jedine Ježiša Krista, toho ukrižovaného.”