Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 02. septembra 2004

Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš. Pramene živej vody. Aká nádherná je prvé zaľúbenie! Blízkosť milovanej osoby nás hreje, obohacuje a my sme odhodlaní so srdcom plným lásky preskakovať aj múry. Iné to nie je ani vo vzťahu s Pánom Ježišom. Veď On je Ženích a my sme Jeho nevesta. Vzťah maznania. Srdce spieva, lebo nikdy nič také nádherné nepoznalo! Láska Kristova je naozaj nádherná a omamná. Duša sa vznáša od šťastia, že našla cestu Domov, do Otcovej slávy. S duchovným rastom však rastú Božie nároky, výchova Božia sa sprísňuje a aby Jeho dieťa nebolo rozmaznané, láskavá Božia ruka neraz dopustí aj ťažkosti a bôle. Boh chce vyskúšať aj našu lásku. Milujeme Ho iba v hojnosti? Či aj v nedostatku? Ba často sa stáva kresťanom aj to, že pri Božej hojnosti zabudnú ďakovať a chváliť štedrého Darcu. Modlitba je zriedkavejšia a Slovo Boha sa stále menej rešpektuje, číta. A toto je príležitosť pre dravca satana, ktorý obchádza ako revúci lev, aby najmä nás, kresťanov zviedol na falošnú cestu. Narušený vzťah s Bohom spôsobuje, že opúšťajú svoju prvú lásku. Nuž, bdejme, aby sa nám nestalo to, čo židom, ktorí opustili Prameň živej vody a vykopali si deravé cisterny – začali smilniť (klaňať sa) pohanským bôžikom, modlám. Darmo budeme do deravého hrnca nalievať vodu. Hrniec bude vždy prázdny. Takáto nádoba náš smäd uhasiť nemôže. Bdejme! Pri Slove Božom a modlitbe. Prosme o ochranu pred falošnými cestami! Ďakujme nášmu Bohu za to, že nás miluje napriek našej nehodnosti a načierajme len z Prameňa Božieho! Tak nám Pán Boh pomáhaj!