Slovak Czech English German Polish

Sobota, 04. septembra 2004

Nech príde na mňa Tvoje zľutovanie, aby som žil. Návrat k slovu života. Celá Stará zmluva je o neposlušnosti Božieho ľudu a o udivujúcom milosrdenstve Božom. Koľko lásky je v Božom srdci! A koľko trpezlivosti. Aká štedrá je Jeho náruč! A predsa židovský národ znova a znova hreší, odchádza z Božej prítomnosti, baží po zisku, prekrúca slovo živého Boha. Či nám to nepripomína naše kresťanstvo? Čo robíme svojimi rukami? Len dobré veci? A naše nohy? Kam nás nesú? Tam, kde chce náš Boh? A Slovo Božie? Naozaj sme Mu poslušní? Všetky, všetky prikázania svojho Boha sme porušili! Všetci! Ešte i naše myšlienky nás zrádzajú. Hospodin v ľútosti nad svojvôľou človeka volá, že nechce naše obete, že naše modlitby nesmú k Jeho trónu, lebo opovrhujeme Jeho učením. Lebo sa posmievame slovu Hospodinovmu, spochybňujeme Ho, ba ani Ho nečítame. Vážne varovanie zaznieva z úst Božích i pre nás. Veľmi vážne. Veď kto iný, ak nie Hospodin, vyriekne súd o našej večnosti! A Boh nás vyzýva i dnes, znova a znova volá cez ľudí, situácie v živote, umierajúcich... na cestu k dobru, pod kríž, na ktorom visí Ježiš. Odpustenie pod krížom platí i dnes. Odpustenie pod krížom anuluje všetko zlé.