Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 05. septembra 2004

Potom im dám jedno srdce a nového ducha vložím do ich vnútra. Láska je z Boha. Boh je láska. Boh nás miluje. Boh túži, aby sme Ho milovali. Boh chce naše srdce. Vonkajšie náboženské úkony, spev bez srdca a bezduché omieľanie modlitieb nemôže uspokojiť Boha, ktorý tak veľmi miloval svoje hriešne a padlé ľudstvo, že dal svojho jediného Syna, aby na kríži podstúpil ťažkú mučenícku smrť a vylial svoju nevinnú krv. Za takúto absolútnu obeť, za obeť kríža Boh žiada lásku. Boh žiada prvé miesto v rebríčku hodnôt. Prvé miesto nie iba v nedeľu, ale každý deň. Žiadna práca a iná povinnosť, žiadny človek, ani ten nášmu srdcu najmilší, nás nesmie zastaviť na ceste s Pánom Ježišom. Boli sme vonku, ďaleko, veľmi ďaleko od Boha. Boli sme hriešni a žili sme v tme, blúdili tmavou nocou, živorili v biedach života mrúc každým dňom viac a viac. A potom sme z milosti Božej uvideli dvere a vošli sme nimi. On, náš milovaný Ježiš bol tými dverami. A objala nás nádherná láska Kristova, koľká to slasť! A tam, za tými dverami sme našli radosť, pokoj. Nechápali sme. Svet radosť a pokoj nepozná. Radosť a pokoj sveta je iba úbohou Popoluškou a tak ako rýchlo prišla, tak rýchlo aj odchádza. Tam, za tými dverami sme prešli do nebeského svetla, naša duša išla vyskočiť od radosti, že našla cestu Domov, do vlasti svojho Otca! A Pán Ježiš si raz príde pre nás. Sme Jeho ľud. Sme bratia a sestry a budeme spolu žiť v nebeskej sláve. Preto, milujme sa! Modlime sa jeden za druhého! Želajme si požehnanie, slúžme si navzájom! Veľa sme dostali, veľa dávajme! Raz nás Pán Ježiš privíta a povie: Ste moji priatelia. Aká veľká je Božia láska! A pre ňu sa oplatí žiť i umierať. Tak nám Pán Boh pomáhaj!