Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 13. septembra 2004

Ľud môj neposlúchal môj hlas... Preto som ich vydal zatvrdilosti ich srdca, aby chodili podľa vlastných rád. Oplatí sa stáť v Pánovej službe? Je to dnes ešte výhodné byť Božím nástrojom? Jeremiáš je v ťažkej skúške a pokušení. Odkedy ho Hospodin povolal, jeho život akoby strádal. Stal sa z neho problémový, nepohodlný a pre spoločnosť nežiadúci človek. Muž sporu a sváru, muž prekliatia. Spôsobilo to slovo, ktoré zvestoval. Slovo mocného Boha, ktoré odhaľovalo duchovnú biedu ľudí, ich skazenosť, vinu a neochotu zmeniť svoj život. Bolo to slovo, ktoré nezasľubovalo prospech do budúcich dní. Skôr naopak. Vidina budúcnosti sa niesla v znamení trestu za nevyznaný a neoľutovaný hriech národa. Jeremiáš si jasne uvedomuje, čo spôsobilo jeho bolesť, čo rozjatrilo jeho ranu. Dobre vie, prečo sa od neho všetci odvrátili. Spôsobilo to meno Hospodina, na ktoré poukazoval. Tak, ako sa národ odvracia od proroka, tak sa už dávno predtým odvrátil aj od svojho Boha. A tak nastupuje na scénu sebaľútosť. Prečo musí prorok trpieť? Za svoju poslušnosť voči Bohu? Zabudol Boh na svojho verného služobníka? Nie! Chce ho len posilniť. Boh chce, aby mu Jeremiáš viac dôveroval a úplne sa na Neho spoliehal. Jeremiáš si má uvedomiť, že on má pôsobiť na ľud a nie ľud na neho. Veď Hospodinovými ústami nemôže byť hocijaký slaboch a zbabelec, ktorý zdupká pri prvej skúške, ktorý narieka sám nad sebou a búri sa voči Bohu. Aj ty dnes Bohu dôveruj, aj keď si povolaný, aby si privádzal ľudí k Bohu! Buď verný a Hospodin sa k tebe prizná!