Slovak Czech English German Polish

Piatok, 17. septembra 2004

Ó, Hospodine, postav mi hliadku k ústam a dvere mojich perí chráň. O živej viere. Dnes sme znovu čítali príbeh, ktorý hovorí o hrnčiarovi a jeho výrobku. Kým včera bola hlina tvárna, dnes je výrobok už hotový a vypálený. Je to krčah. Nedá sa na tom nič zmeniť. Pán Boh vyčíta svojmu ľudu hriechy a neveru – izraelský ľud zabudol na svojho Boha a začal obetovať iným bohom a dokonca im prinášal ľudské obete. Boh im cez Jeremiáša zvestuje proroctvo o veľkom utrpení. V tomto sa časy veľmi nezmenili. Boží ľud je stále neverný a odchádza za inými bohmi, ktorí nemajú moc. Možno si aj my myslíme, že ten náš Boh a Jeho Syn už nie sú zaujímaví. Život s Ježišom je stereotypný. Omnoho zaujímavejšie je dať sa do služby ľudským bohom – peniaze, kariéra, egoizmus... Ale Boh o nás ani vtedy nestráca záujem. Len škoda, že mnohí ľudia sa už zatvrdili – nedá sa nimi pohnúť. Boh ich chce ešte zachrániť a zmeniť, ale oni už nemajú záujem. Ako je to s nami? Sme ešte tvárni alebo sme sa zatvrdili voči Bohu? Nech nám aj dnes Pán Boh pomáha žiť s Ním, verne Mu slúžiť a neutekať od Neho k iným bohom! Veď ten náš Boh má tú skutočnú moc a silu.