Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 19. septembra 2004

Nenechám ťa a neopustím. Pokoriť sa - znamená uznať, že je tu niekto väčší, mocnejší a dokonalejší než som ja. Kresťan však tento fakt nemá len uznávať. To je len predpoklad pre niečo dôležitejšie. Pokora má byť aj štýlom jeho života. Byť však pokorný dnes v tvrdej konkurencii a realite života, byť pokorný medzi kapitálovými žralokmi, to nám akosi nejde dohromady. Napriek tomu nás apoštol vyzýva, aby sme tak robili. Kto sa korí pred Bohom, kto sa Mu odovzdáva k dispozícii, kto Ho berie ako najvyššiu Autoritu a Inštanciu vo svojom živote, ten možno zdanlivo stráca. Naozaj len zdanlivo. Získava totiž to, čo nikdy nemôže zabezpečiť výnosný “biznis” – Božiu ochranu a starostlivosť. Len ten, kto uznáva svoje nedostatky, hriešnosť a zlú túžbu v srdci na jednej strane a Božiu svätosť, dokonalosť a sebaobetujúcu sa lásku na strane druhej, dokáže si uvedomiť nebezpečenstvo, ktoré na neho číha v podobe diabla. Len ten dokáže nájsť silu v boji, silu v bdení, vo viere a utrpení, kto hľadá v Bohu. Nereptá, ani neochabuje, ale vníma utrpenie pre Krista ako prostriedok na zocelenie a upevnenie vo viere, ktoré v konečnom dôsledku poslúži na zdokonalenie, utvrdenie a upevnenie vzťahu s Kristom, ktorý pretrvá až na veky.