Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 27. septembra 2004

Hľadajte Hospodina, všetci pokorní zeme, ktorí plníte Jeho nariadenia. Hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru! Dôverujme svojmu Bohu. V rodine u mojich priateľov sa každé ráno udeje takáto vec: Malý Filipko, len čo sa prebudí, zošuchnúc sa zo svojej postieľky, bosými nôžkami vcupotá do spálne rodičov a čo by si do troch narátal, už je sladko uvelebený vedľa polospiaceho ocinka. Ocko už vie, to je koniec driemotám. Filipko je ako živé striebro, tu hladká ocinkovi ruku, tu mu prechádza prstom po tvári, skúša pevnosť nosa, hniezdi sa, vrtí až ho ocko berie do náručia. To je pre Filipka tá najúžasnejšia vec, v ockovom náručí má pocit istoty, je chránený a tak dobre sa tam cíti, že raz-dva znovu zaspáva. Toto sa nedeje iba s Filipkom, ale s mnohými deťmi na našej zemi. A ako je to s nami, veľkými deťmi nášho nebeského Otca? Prichádzame aj my hneď zaránky v dôvere k Nemu, hľadáme v Otcovom náručí ochranu, vedenie a pomoc? Božie dieťa hľadá každodenne Otcovu náruč, vedeli to už starodávni proroci, ako rád v nej zotrvával kráľ Dávid. najväčší príklad, toho, aké dôležité je vyhľadávať na začiatku každého dňa Božiu tvár, nám však zanechal sám Boží Syn, Ježiš Kristus, náš Pán. Ešte za tmy sa ponáhľal do náruče svojho nebeského Otca, Jemu žil, veril, na Neho spoliehal. Ak aj Ty, dieťa Božie, tak, ako On činíš, máš právo na požehnané meno “spravodlivý”, lebo každodenný život z viery je vysokou a blahoslavenou výsadou Božích detí. Náš nebeský Boh - Otec hovorí: “Milujem tých, čo mňa milujú a tí, čo ma hľadajú nájdu ma.” A naše srdce môže odpovedať: “Áno, Pane, i dnes som celý Tvoj! Beriem tento deň z Tvojej ruky, ako deň, keď smiem v pokore a v dôvere k Tebe prichádzať, Tebe slúžiť, s Tebou verne kráčať, Tebe verný byť. Ty sám ma veď!”