Slovak Czech English German Polish

Utorok, 28. septembra 2004

Takto vraví Hospodin: Nezhojiteľný je tvoj úraz, boľavá je tvoja rana... Uzdravím ťa a vyliečim ťa z tvojich rán. On je s nami. V čase, odlúčenia od nášho nebeského Otca, som žijúca beznádejne v biede hriechu, trúfalo a bezbožne hrešiaca i kľajúca, utrpela ťažký úraz na pravú ruku. Až takým tvrdým spôsobom musel náš láskavý a milosrdný Boh Otec zasiahnuť do môjho života, aby ma mohol zastaviť na ceste do zatratenia. Pre dvadsaťročnú mladú ženu to bolo veľmi zlé, trvalé viditeľné následky zranenia a malý jednoročný synček, ktorý potreboval obe mamine ruky. Len všemohúci Boh a Pán vie, akých ťažkých a bolestivých bolo nasledujúcich dvadsať rokov. A hoci som Ho naďalej tvrdohlavo odmietala, bol to On, kto mi pomáhal, najskôr zvládnuť to najzákladnejšie až po štúdium a získanie kvalifikácie pre lepšie zamestnanie. Neustále nado mnou bdel, mnohému ma učil aj cez malé neúspechy, únavu, či neprijatie u tých samospravodlivých. A hoci som vtedy mnohé nechápala, On už dopredu za tých dvadsať dlhých rokov pripravoval moje prijatie u Neho. Pred dvanástimi rokmi, na Veľkonočný piatok si ma pozval na audienciu. Nikdy na ten čas nezabudnem. Ľútostivými slzami, ako žena hriešnica, zmývala som svoje srdce. Uzdravil ma, vyliečil z boľavých rán. Dal sa mi napiť z prameňa živej vody. Je mojím Bohom, mojím Pánom, je so mnou a ja už navždy chcem slúžiť len Jemu. Len s Ním kráčať, o Ňom hlásať a viem, že tam hore u Neho, doma, budú obe moje ruky zdravé, neporušené a na tú bolesť si už nikdy nespomeniem.