Slovak Czech English German Polish

Streda, 29. septembra 2004

Pane, nalož so mnou kvôli svojmu menu; vytrhni ma, lebo dobrá je Tvoja milosť! Boh je láska, zvykneme hovoriť ľuďom okolo seba. Ale veríme tomu, že nás skutočne miluje? Trvalou snahou majestátneho Vládcu vesmíru a nášho Boha Otca je nielen nekončiaca láska a starostlivosť, ale aj snaha obnoviť v nás svoj charakter. Náš nebeský Otec túži, aby sme Mu boli vo všetkom podobní, aby sme boli s Ním, veď nás prijal za svoje deti. Vrátiť človeku podobu Božieho obrazu je tým najvyšším cieľom spasenia. Vlastniť Jeho charakter znamená, zjavovať v našom živote rovnakú lásku, akú má On k nám. Stálo by za úvahu, aby každý veriaci vo svojom živote spravodlivo sčítal dary Jeho lásky a v živote svojich blízkych, zistili by sme, že ich nie je málo. Sme kresťania a tak žijeme vo viere, že každý dobrý dar a každé obdarovanie celkom iste pochádza od Boha. Boh sa však o nás stará aj iným spôsobom. Choroby, úrazy, rôzne životné skúšky, to sú Božie zásahy do nášho života. Aj keď tomu často nerozumieme, na modlitbách zotrvávajúc, predsa máme dôvod byť presvedčení, že sú to skúšky, ktoré Boh zosiela na nás. Miestom, kde sa má prejavovať naša viera je tento svet a Pán našu vieru skúša. Uvádza nás do žiaru skúšky aj preto, aby zhoreli povrazy pút, ktoré sme si svojou neposlušnosťou a nevierou sami uviazali, koná tak preto, aby sme mohli vyjsť odtiaľ slobodní a voľní. A čo poznávame v tom ohni? Uvedomujeme si, že je tam s nami On, náš Pán. Je prítomný aj pri tej najťažšej skúške, ak k Nemu voláme. Má s nami spoločenstvo, a to také, aké sme nikdy predtým nezažili. A tak sa nežalujme, keď sa Boh aj takým spôsobom o nás stará, ale za všetko ďakujme. Lebo Jeho milosť je dobrá.