Slovak Czech English German Polish

Sobota, 02. októbra 2004

Každé telo je tráva a všetka jeho nádhera sťa poľný kvet... Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva na veky. Čo hľadáme predovšetkým? Na nástenke v našom vchode, ktorá tu zostala ešte z čias “minulých”, bola v jedno ráno hneď vedľa pozvania “Poď s nami aj ty hľadať a objavovať Boha”, prišpendlená pozvánka do novootvoreného fitnes centra. Hoci za tie roky služby pre mojich susedov som si zvykla na mnohé osobité prejavy ich neviery a odcudzenosti k Bohu, predsa len som chvíľku s údivom pri tom ozname postála, pretože väčšina mojich susedov je v dôchodkovom veku a pravidelnému športovaniu sa nikto z nich už dlhú dobu nevenuje. No, možno niektorí z nich pocítili, že by mali pre seba, pre svoje zdravie niečo urobiť kým sa ešte dá, uzavrela som svoje rozjímanie nad vecou. V nedeľné ráno ma zvyčajne zobúdza vzdialený, no zreteľný hlahol zvonov, zvolávajúci veriacich k načúvaniu Božieho Slova, do spoločenstva s naším Pánom k radostnej očiste a obnove veriaceho srdca, k jeho uzdraveniu. Schádzajúc poschodiami opatrne prechádzam okolo susedky umývajúcej schody, do rytmu krokov mi znie klepot ohlasujúci, že dnes budú k obedu rezne. Niekde si privstali, vôňa koláčov preniká poschodím. Niet však nikoho, kto by sa spolu so mnou ponáhľal vypočuť si, čo k môjmu i tvojmu srdcu hovorí Boh, ktorý nás stvoril, z hliny vyformoval naše telá a vdýchol do nich svoj dych - to, čo je náš život, čím sme a hýbeme sa. On je Ten, ktorý ponúka nový život s Ním. To On nám i dnes hovorí: “Ak počúvate moje slovo a ono zostáva vo vás a veríte v Toho, ktorý ma poslal, máte večný život.” On nás aj ubezpečuje: ”Ale hľadajte najskôr kráľovstvo Božie a to všetko vám bude pridané.” (Ján 5,24; Lukáš 12,31)