Slovak Czech English German Polish

Streda, 06. októbra 2004

Ty si spočítal moju biedu. Vlož moje slzy do svojej nádoby. Boh, v ktorého veríme, je osobný Boh. Človek je stvorený na Boží obraz. To sa premieta do ľudského života v podobe medziľudských vzťahov. Človek túži po vzťahu s druhým človekom. Každý si želá mať dobrého priateľa, ktorému sa môže zveriť, s ktorým sa dá rozprávať o všetkom, ktorý nám rozumie a ktorému rozumieme aj my. To je jedna rovina Božieho obrazu v nás. Druhá rovina nás stavia do vzťahu so samotným Bohom. A práve v tejto rovine sa veľmi často (aj u veriacich ľudí) stretávame s postojom, aký mal veliteľ telesnej stráže, ktorý sa staral o Jeremiáša – Nebúzaradán. Videl, čo Boh spôsobil v Jeruzaleme, uznal, že to bola Božia trestajúca ruka, ale vôbec mu nenapadlo, že by on mal vložiť svoj život do Jeho rúk a žiť podľa toho, čo tento konajúci a živý Boh káže. Pán Boh nečaká na to, či my, ľudia, uznáme, že existuje a koná. On môže konať aj bez nášho povolenia, či uznania. No čaká, že Ho budeme milovať z celého srdca, z celej duše, z celej sily, z celej mysle a blížneho svojho ako seba samého. Milovať sa dá len osobne. Neosobná láska nie je láska.