Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 17. októbra 2004

Bol tam vo väzení. Ale Hospodin bol s Jozefom. Pozor na hnev! Dnes sme vyzvaní k tomu, aby sme zanechali starý spôsob života, jeho hriešne zvyklosti a dovolili Duchu Svätému obnoviť (či skôr pretvoriť) našu ľudskú myseľ. Máme sa stať plne novou bytosťou, aká sa ľúbi Bohu. Taká obnova je ozdravným procesom znovuzrodenej mysle, nadprirodzenou premenou, ktorá zasahuje celú bytosť človeka. - Boh miluje svoje stvorenie mocnou, ochraňujúcou láskou. Chválime Ho, že nám dal možnosť a schopnosť tomu porozumieť a silu k poslušnosti. Ďakujeme Mu za Jeho lásku, ktorou si nás k sebe priťahuje stále bližšie. Kresťania v Efeze videli okolo seba stále, aký je život pohanského mesta. Proti tomu stavia apoštol Pavol iný spôsob života, ktorý sa učili od Pána Ježiša Krista. Pretože Pánom Ježišom Kristom boli povolaní a pokrstení v Jeho mene, musia z toho vyvodiť dôsledky pre svoj obnovený život, zbavený pohanskej nečistoty a lakomstva. Je to predovšetkým hlboká zmena zmýšľania. Apoštol to vyjadruje obrazne - o „vyzlečení starého“ a „oblečení nového človeka“. Usilujme sa o to tiež a prosme, aby sme boli aj my oblečení v nového človeka: v Krista. Len Kristus je pravý obraz Boží, stvorený v spravodlivosti a svätosti pravdy. Apoštol Pavol ďalej vyzýva veriacich, aby prestali klamať. Neklamte sami seba a neklamte jeden druhého. Hovorte vždy pravdu. Nie je vôbec ľahké povedať pravdu a ešte náročnejšie je povedať pravdu dotyčnému vo svetle lásky. Spôsob, akým ju podávame, je veľmi dôležitý. Ako kresťania by sme sa nikdy nemali uchýliť k ohováraniu, osočovaniu, urážkam, odsudzovaniu alebo sa uniesť hnevom, keď ten druhý urobil niečo zlé. Apoštol ďalej rozoberá problém hnevu. Hnev býva zvyčajne prejavom straty sebaovládania, bezmocnosti a je nevyvážený. Vyplavuje na povrch zlobu, urážky a je nekontrolovateľný. Takémuto hnevu sa má každý kresťan vyhýbať. Na druhej strane však Kristov nasledovník nemôže byť ľahostajný k zlu, hriechu, týraniu, prekrúcaniu pravdy, pretvárke, závisti, vášnivosti, kriku, rozhorčenosti atď. Aj prejav spravodlivého hnevu musí mať svoje brehy a vymedzený čas. Nie krikom a zlosťou, ale zreteľným „NIE“ voči hriechu. Hnev sa treba naučiť vyjadriť, lebo pod jeho tlakom sa ťažko uvažuje a ovláda. “Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi” (v. 32). “Pane, pomáhaj nám, aby sme pravdou nebili okolo seba a neubližovali, ale prispievali k jej víťazstvu! Pane, daj, nech sa nedávame viesť hnevom pýchy, odplaty, zloby, nenávisti a závisti! Daj, nech nám vždy ide o človeka!”