Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 18. októbra 2004

Obrátili sa ku mne chrbtom, a nie tvárou. Keď sú však v biede, hovoria: Vstaň a zachráň nás! Odovzdávaj ďalej Božie potešenie. Nielen ľudia ako takí, ale aj Božie deti, ba aj Boží služobníci sú často odkázaní na útechu, potešenie. Doľahne na nich smútok, sklamanie, skleslosť a mnohoraká beznádej. Vtedy sa nevie každý okamžite zorientovať. Pavol prežíval mnohokrát nepochopenie a vzdor aj zo strany tých, pre ktorých obetoval život a to ho zvlášť bolelo. Vo svojej opustenosti sa však naučil, že Boh je Bohom potešenia, Bohom každého potešenia! Overil si, že niet zármutku, ktorý by Božie potešenie neutíšilo. A niet takej bezbrehej žalosti, ktorú by Božie potešenie nepreklenulo a neprevýšilo. Pavol si neraz overil aj to, že Božie potešenie má oveľa vyšší účinok, ak sa dostane cez nás ďalej, ak ho necháme prúdiť cez náš život k iným utrápeným dušiam. Nebuď cieľovou, poslednou stanicou Božej útechy! Nijakým akumulátorom Božieho potešenia. Vždy ho podávaj ďalej! Ak bude prúdiť cez teba ďalej k iným, vtedy ti zostane z neho najviac.