Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 21. októbra 2004

Potom vylejem svojho Ducha na každé telo. Ja ustupujem, aby Kristus rástol. Napätie medzi Pavlom a korintským zborom bolo veľmi vyhrotené. Niektorí tamojší kresťania mu nešetrne ublížili a ohrozovali ani nie apoštolovu službu a postavenie, ale i čistú vieru a jednotu vo vnútri zboru, a tým aj budúcnosť spoločenstva. Pavol bol nešťastný, bránil sa, bránil svoju službu, nie však kvôli sebe, ale kvôli Kristovmu Evanjeliu, kvôli Kristovej cirkvi. Dáva tým trvalý príklad aj nám, aby sme kvôli svojej pravde a právu nikdy neohrozovali vieru a lásku a jednotu v Kristovej cirkvi. Všetci Korinťania mali rozoznať lásku, ktorou ich Pavol nadovšetko miluje a následne mali dokazovať lásku aj tým, ktorí už oľutovali, že spôsobili rozbroj. Ako im ochotne Pavol odpustil – veď vždy mal na pamäti, že aj on žije z odpustenia - aj oni mali rozkolníkom pred tvárou Krista úprimne odpustiť. V cirkvi bez stáleho vzájomného odpúšťania niet napredovania! Beda však všetkým, ktorí v zbore (i v rodine) hovoria: “Chcem len to najlepšie” a pritom robia zo života ostatných peklo! Pavol nám ukázal inú cestu.