Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 24. októbra 2004

Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech, kto však ich vyzná a opustí, dôjde milosrdenstva. Ako slúžiť Bohu? Apoštol Pavol sa obracia k svojim čitateľom s prosbami a napomenutiami v Pánovi Ježišovi Kristovi. Pripomína im, ako majú žiť a ako sa na tomto svete zaľúbiť nebeskému Otcovi. Hoci to na prvý pohľad tak vyzerá, predsa mu nejde o kresťanské životné pravidlá, o nijaké kresťanské úpravy,  ani o predpisy, či o prikázania, a už vôbec nie o nejaký novodobý Boží zákon pre kresťanov. Ide o niečo oveľa vyššie i hlbšie, ide o ovocie viery v Ježiša Krista. Teda, nejde o niečo, čo musím, ale o niečo, čo smiem, čo dokážem. Ide o prejav vďačnosti vykúpeného, omilosteného Božieho dieťaťa. A ešte aj v tejto oblasti nám treba čosi upresniť. Hoci hovoríme o čistom a horlivom živote kresťana ako o jeho vďačnosti a jeho odpovedi na Boží dar odpustenia a spásy, predsa nie v tom zmysle, že ak mi Boh niečo dal, tak aj ja Mu dám niečo, či všetko, celého seba samého. Budem robiť, čo len chce, aby som robil. Budem sa správať tak, aby mal radosť. Tu ide oveľa skôr o ovocie ratolesti, ktorá bola vštepená do toho najlepšieho vínneho kmeňa a ktorou prúdi tá najživotodarnejšia miazga, ktorá prináša tomu primerané ovocie. Uprostred neviazaného, zvráteného, dovoľujúceho si sveta, smieme byť a s radosťou aj chceme byť čistí, posvätení Bohu. Nie tak, že sa budeme snažiť denne dostať po rebríčku zdokonaľovania o stupienok vyššie a ešte vyššie, ale – poznajúc seba - v opakovanom odovzdávaní sa v každodennom úprimnom pokání do milosti toho Krista, ktorý nás veľmi draho vykúpil. Nie je to ľahké, ale - v moci Ducha Svätého posväcujúceho nás - je to možné. Čo sa týka nášho posvätenia, milosť Pána Ježiša Krista, ktorá sa pre nás obnovuje každé ráno, je väčšou zárukou, než naša akokoľvek úprimne mienená snaha o napredovanie na tejto ceste. Dobre, že je to tak.