Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 25. októbra 2004

Za oných dní a v tých časoch - znie výrok Hospodinov – vyhľadávať budú vinu Izraela, ale jej nebude, i hriechy Júdu, ale ich nenájdu, lebo odpustím tým, ktorých ponechám. S odkrytou tvárou. Keď sa Mojžiš vrátil z hory Sinaj s Božími prikázaniami, jeho tvár žiarila Božou prítomnosťou. Aby sa ľudia nedesili jeho žiariacej tváre, zakryl si ju závojom. Apoštol Pavol dodáva, že závoj im zabránil vidieť, aká je sláva pominuteľná. Mojžiš a jeho závoj predstavujú odchádzajúci starý systém. Židovské dedičstvo bolo ako závoj pýchy, ktorý ľuďom bránil vidieť v Písme Svätom zmienky o Kristovi. Aj z človeka, keď sa stane kresťanom, musí Syn Boží odstrániť závoj pýchy. Pýcha sa totiž nespolieha na Boha, nevidí potreby blížneho, ale samú seba. Položme si otázku: sme denne závislí od Pána Boha? Uznávame, že všetko, čo máme a sme, je jedine dar Jeho milosti? Žijeme ako Jeho vďační služobníci podriadení Jeho vôli? Iba keď si uvedomíme dôležitosť pokory a uznáme svoju závislosť od Boha, iba vtedy môžeme mať správny vzťah ku Kristovi i k ľuďom. Sláva, ktorú dáva Duch Svätý veriacim, je - čo do kvality i dĺžky trvania - väčšia než tá, ktorú zakúsil Mojžiš. Sláva Božia postupne mení veriaceho človeka na Kristovu podobu. Čím viac je v nás pokory, obetavosti a lásky, tým užší vzťah máme s Kristom, tým viac sa na Neho podobáme. Apoštol Peter hovorí: “A všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.” Nech teda pokora a nie pýcha je korunou nášho správania!