Slovak Czech English German Polish

Piatok, 29. októbra 2004

Jákob povedal: Potom sa vyberieme a pôjdeme do Bételu; tam urobím oltár Bohu, ktorý ma vyslyšal v deň môjho súženia, keď som bol na svojej ceste. Máme dom od Boha. Starovekí Gréci neverili vo vzkriesenie tela. Väčšina z nich považovala posmrtný život iba za záležitosť duše. Pri smrti sa telo rozpadáva, hynie a duša sa z neho vyslobodzuje. Biblia však učí, že telo a duša sa od seba nemôžu oddeliť natrvalo. Pri vzkriesení duše dôjde aj k vzkrieseniu tela. Stále to budeme my, rovnaká osobnosť, ale naše vzkriesené telá budú vďaka Kristovej moci omnoho lepšie, než si dokážeme predstaviť. Duch Svätý v nás je zárukou toho, že Pán Boh pre nás pripravil nové, večné telá, ktoré nám dá pri vzkriesení. Už teraz v sebe nosíme večnosť. Táto nádej nám dodáva odvahu a trpezlivosť znášať všetko, čím v tejto časnosti prechádzame. Smrť je pre mnohých ľudí desivá, pretože je zahalená rúškom tajomstva a neznáma. Apoštol Pavol sa však smrti nebál, pretože si bol istý, že večnosť bude tráviť s Kristom. Smrť nie je to posledné. Pre tých, ktorí veria v Ježiša Krista, je smrť vstupnou bránou k večnému životu s Bohom. Náš život bude pokračovať ďalej. Hoci je večný život ponúkaný zdarma na základe Božej milosti, Kristus nás predsa bude súdiť. Tu každý dôjde spravodlivej odplaty za to, ako žil. Všetci budeme musieť vydať počet zo svojho šafárenia.