Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 07. novembra 2004

Muž ju mlčky pozoroval, aby zistil, či Hospodin úspechom korunoval jeho cestu, alebo nie. Pre koho žijem? Žiť na svete s vedomím, že nikomu nepatrím, nikomu na mne nezáleží by bolo asi strašné. Človek s pocitom opustenosti nemá vo svojom srdci veľa radosti. Nevidí jasne cieľ svojej budúcnosti, nemá prečo žiť a preto u takýchto ľudí dochádza často k  rezignácii. Nemajú pre koho a pre čo žiť. Na druhej strane nás zasa napĺňa radosťou skutočnosť, keď zistíme a pocítime, že náš život má zmysel. Objaviť zmysel svojho života je potrebné preto, aby sme svoj život dokázali naplniť správnym obsahom. Ciele ľudských životov sú tiež rôzne a mnohokrát veľmi odlišné. Každý má totiž svoju predstavu o tom, čo je najdôležitejšie. Nech sú už naše priority akékoľvek, musíme si uvedomiť skutočnosť, že nikto z nás nie je pánom vlastného života. To, že žijeme, nie je naša zásluha, ani zásluha našich rodičov, ale jedine Božia vôľa. Boh nám daroval života a  od nás záleží, akým obsahom svoj život naplníme. Kto prijal Ježiša Krista za Pána nad svojím životom, má o starosť menej. On sa pre nás obetoval práve preto, aby nám dokázal svoju lásku a zvýraznil svoj záujem o človeka. Koho srdce patrí Jemu, ten sa nemusí obávať o svoju budúcnosť. On sám, náš Majster a Pán je jediný a pravý zmysel a cieľ našich životov.