Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 08. novembra 2004

Kto sa vysmieva chudobnému, rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, neostane bez trestu. Nielen pred Bohom – aj pred ľuďmi. Pavlovo odporúčanie v liste sa okrem iného týka zbierky pre veriacich v Jeruzaleme. Ide o dobrý úmysel a potrebnú vec. Závisť a sebecké motívy však dokážu nejeden dobrý úmysel očierniť, potrebné vyhlásiť za zbytočné a zvestovateľov Evanjelia ponížiť na prospechárov. Apoštol Pavol, spolu s ostatnými spolupracovníkmi, sa snažia, „...aby (všetko) bolo dobré nielen pred Pánom, ale aj pred ľuďmi”. Samotná Pavlova starostlivosť je v celej záležitosti príkladná: v mnohostranovom liste pamätá na odporúčania bratov, ktorí mali v Korinte pripraviť alebo prevziať zbierku pre svätých. V dnešných časoch je zbierok dosť, tiež s dobrým úmyslom a pre potrebné veci. Dokážeme však dnes zopakovať Pavlove slová o tom, že či „môj spoločník a spolupracovník medzi vami“, či „naši bratia” sú „apoštoli cirkevných zborov a Kristova sláva?” Sú v našich zboroch a spoločenstvách bratia a sestry, čo by boli ako apoštoli, ako Kristova sláva? Veď apoštoli svedčia o Kristovi a prinášajú vieru! Ak máme takýchto veriacich alebo nimi sme, očakávajme, že naše zbierky, modlitby, prosby, ofery, obete, služba, zborové hospodárenie a mnoho iného, budú “...ako požehnaný milodar a nie ako lakomstvo”. (2.Korintským 9,5c) ES 549