Slovak Czech English German Polish

Utorok, 09. novembra 2004

Dobrovoľne Ti chcem obetovať, velebiť Tvoje meno, Hospodine, lebo je dobré. Pripravenosť na službu. Dobrovoľný milodar pre svätých a chválenie sa Pánom, Darcom a Posvätiteľom, nemajú od seba ďaleko. Pavol sa chváli pripravenosťou kresťanov v Korinte. Dokonca aj okolité zbory a spoločenstva vidia ich horlivosť, takže celá oblasť je Pavlovou chválou a pýchou. Je to náležité? Čo hľadať za Pavlovým chválením a pýchou...? Pavol vedel, že nemusí vypisovať Korinťanom, čo je to za „služba pre svätých” (v. 1) a načo to je dobré a potrebné. Čitateľovi apoštolovho listu by malo byť jasné, že láska Pána Ježiša a Jeho dary hýbu Achájou. A Ním sa treba chváliť! Nemali by sme zabudnúť na skutočnosť, že Podnecovateľom požehnaného milodaru je jedine Pán Ježiš Kristus, a On je aj ich jedine pravou motiváciou. Niekedy nás k daru podnieti súcit, inokedy pravá túžba podeliť sa, občas všeobecnosť, sem-tam túžba vyniknúť. To sú ľudské motívy, niekedy až priveľmi ľudské. Do popredia každej obete však vedome pretláčajme oslavu Pána Ježiša, upozorňujme na to, že On stojí za každou ochotou (v. 2a), horlivosťou (v. 2b), chválou (v. 3a), pripravenosťou (v. 3b), nezahanbení sa v pevnej dôvere (v. 4) a za každým požehnaným milodarom (v. 5). Ním, Pánom, dokazujúcim sa v našich slabostiach sa môžeme chváliť. Mimochodom, kedy sme to urobili poslednýkrát?