Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 11. novembra 2004

Ajhľa, ja som Hospodin, Boh každého tela. Či je pre mňa niečo nemožné? Zbroje nášho boja. Pavol, vo veľkej náklonnosti a láskavosti ku korintským, otvára celkom novú, výrazne osobnú kapitolu svojho listu, ktorý im adresuje. Jednotlivci alebo skupiny, ktorí sa predstavujú ako apoštoli Kristovi (2K 11,13), pred Korintskými obvinili a očiernili Pavla, že je len zdanlivo prísny, či rozhodný vo veciach viery. Podľa nich v osobnej prítomnosti Pavol takto nevystupuje. Žije podľa tela (v. 2), bolo ďalšie zavádzajúce hodnotenie Pavla týmito falošnými apoštolmi. Pravdepodobne mali záujem kresťanov v Korinte zotročiť asketickým, zákonníckym a hyperpreduchovnelým odvarom z Evanjelia Ježiša Krista. Siahli však po veľmi ľudskej zbrani v boji, ktorý sami podnietili: po ohováraní a znevažovaní. Z týchto Pavlových riadkov do Korintu cítiť zármutok aj spravodlivé rozhorčenie. Mal dosť zážitkov z najrozličnejších protivenstiev a vedel, kam dôjdu takíto duchovní exhibicionisti. Pavlovo presvedčenie o netelesných zbraniach nášho boja (v. 4) bolo jeho vnútorným uistením a rozhodne posilní aj dnes. Ľudská namýšľavosť a mudrlantstvo hraničiace, ak nie totožné, s duchovnou pýchou, dokážu vybudovať ukrutne nezdolateľné hradby. Až si nedokážeme ani len predstaviť, že by sme mali aj cez toto preniesť Kristovo Evanjelium. A predsa, dá sa: “...zbroje... nie telesné, ale schopné v Bohu zboriť hradby...”