Slovak Czech English German Polish

Utorok, 16. novembra 2004

Odpadli všetci, skazení sú napospol; niet nikoho, kto by robil dobre, niet ani jedného. Naša chvála. Nám, ľuďom, je vlastné posudzovanie druhého. Podobne to bolo s apoštolom Pavlom. Aj jeho odsúdili pre mnohé veci a paradoxne, v tých veciach, ktoré si skôr zaslúžili chválu. Možno by sme si mysleli, že kresťanovi sa nepatrí brániť proti osočovaniu, ale Pavol koná opačne, bráni sa, odpovedá, argumentuje. Zaujímavá je Pavlova obrana. Vôbec mu nejde o nejaké vznešené veci, ktoré si zasluhujú uznanie, ale prechádza na rovinu utrpenia. Nakoniec končí slabosťami a dobre známym: „Ak sa treba chváliť, budem sa chváliť svojou slabosťou.“ Sú to vážne výzvy aj pre náš kresťanský život. Nejde o nejaké vyhľadávanie utrpenia, ale utrpenie bude jednoducho sprevádzať úprimnú službu Bohu. Tiež čím viac budeme chcieť ísť za Kristom, tým viac budeme limitovaní našimi slabosťami. V odbúravaní našich slabostí sa dokazuje moc Božia, a preto sa budeme môcť pochváliť slabosťami, lebo sláva za to pôjde Bohu. Nech teda panuje medzi nami zdravé chválenie a nie posudzovanie druhých!