Slovak Czech English German Polish

Sobota, 11. decembra 2004

Riekol Boh Abrahámovi: Ty však zachovávaj moju zmluvu, ty aj tvoje potomstvo po všetky pokolenia. Hovorí Boh. V novinách, rozhlase a televízii sa z času na čas objavujú komentáre. Ich autori sa zamýšľajú nad dnešnou situáciou na Slovensku i vo svete. Aj táto časť prorokových slov by sa mohla nazvať komentárom, ba aj úprimnou, neprikrášlenou sebareflexiou. Prorok vidí úpadok, zničenie krajiny a opisuje ju ako váľajúcu sa v troskách. Nezakrýva si oči pred tým, že tomuto zničeniu predchádzal úpadok duchovný, odklonenie sa od Božích ustanovení a zákonov. Ale prorokov komentár nie je iba komentárom. Neostáva pri obyčajnom konštatovaní ťažkostí. Konštatovanie by nestačilo. Jeho komentár nevyhnutne prechádza do dialógu – modlitby, živého dialógu (aj keby sa mohlo zdať, že ide o monológ) s Bohom. Veď, kto iný by mohol pomôcť, kto by mohol všetko uviesť do pokoja, ak len nie Boh, Stvoriteľ všetkého? Koľkokrát sa sťažujeme, žalostíme nad tým, čo všetko sa okolo nás deje. A niekedy zostávame iba pri konštatovaní, zamyslení. Naše ruky zostávajú založené vbok. Nezložíme ich k modlitbe, nepriložíme k dielu... Ak je to tak a pociťujeme nesprávnosť takéhoto (ne)počínania si, stále máme čas zmeniť to. Aj dnes sa môžeme častejšie, ako inokedy, skloniť k modlitbe a častejšie využiť alebo sami vyhľadať príležitosť, ako pomôcť tým, ktorí potrebujú pomoc.