Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 12. decembra 2004

Pradávno založil si zem a nebesá sú dielom Tvojich rúk. Čo máme robiť? V rodinách, v cirkvi, v štáte existujú písané, či nepísané smernice o tom, ako sa máme správať, ako žiť, aby sme nenarúšali životy iných. A predsa, strohé dodržiavanie najrôznejších predpisov nenaplní náš život, nedá mu zmysel. Nezaručujú ani to, že ak ich budeme dodržiavať, budeme dobre vychádzať s našimi blízkymi. Ak zmysel života hľadáme v živote samom, pátrame priveľmi nízko. Treba svoj zrak zodvihnúť vyššie, k trojjedinému Bohu. Náš život nás občas zrádza, sám nám dáva fauly. Preto je dôležité vedieť, kam ísť hľadať pomoc. Obyvateľov okolia Jordánu niekdajšej doby by sme mohli rozdeliť na dve skupiny. Jedna skupina tých, ktorí vedeli, kde hľadať a hľadali, a druhá tých, ktorí buď hľadať nechceli, alebo nevedeli, kde ani ako. Hľadajúci museli vyjsť až za mestá a dediny, aby počuli usmerňujúce slovo, ktoré ich nasmerovalo na chodník spásy. A ak počuté slovo aj počúvli, potom sa ich životy premenili na životy Božích detí. Mýlime sa však, ak si myslíme, že dnes už nepočuť hlas volajúceho na púšti. On stále znie. Lenže naše starosti a zhon ho často prehlušujú. A preto by sme ani my nemali váhať vyjsť zo svojho stereotypu priamo na “púšť” našich životov, aby sme sa mohli sústrediť a počuť to krásne slovo, že medzi nás prichádza Spása. Ale nielen ho počuť, ale aj žiť ho a nechať sa ním viesť. To platí o advente, o Vianociach, ale i o každom úseku nášho života.